"Vnímanie súčasne utvára Myseľ a ovláda Čas.
Avšak Čas rozožiera ľudské Vnímanie a tým pádom kriví Myseľ.
Myseľ je vrtkavá a má premenlivý účinok na Vnímanie,
Čas aj samotnú Myseľ. Skrz harmóniu dochádza k pokroku..."
(Vampire The Masquerade Bloodlines)

Září 2008

Zlomatka

19. září 2008 v 9:25 | LadyOfDarkness |  ZAUJALO MA...
Divadlo navštevujem veľmi rada, no na túto hru som sa tešila ako malé dieťa;). Naše Divadlo J.G. Tajovského má skvelých hercov, ale tentoraz sme ich v predstavení nevideli. Hlavnú postavu totiž stvárnila vynikajúca slovenská herečka Zuzana Krónerová, držiteľka vzácnych Dosiek a aj Českého leva. Mali sme to šťastie, že sme mohli byť svedkami "zmiešaného" česko-slovenského predstavenia. Vzhľadom na to, že herci z Prahy mali na ceste nejaké problémy, začiatok hry sa musel posunúť asi o 20 minút. Takže, Zuzana Krónerová si zahrala Annu - matku, ktorá síce miluje svojho syna, no zároveň nevie prijať fakt, že je gay. Pod obrázkom si v obsahu môžete prečítať dej hry, a tak sa o ňom nebudem veľmi rozpisovať. Anninho syna Diega stvárnil Radek Valenta, a ja som premýšľala, či je to fakt ten herec, čo hral Jindřicha v rozprávke "Princezna ze mlejna";). Doma som si to vygooglila - naozaj to bol on. Okrem nich hrali v predstavení ďalší dvaja herci, ale ich mená, bohužiaľ, nepoznám...
Môj prvý dojem z hry bol "WOW!". Príbeh začína scénou v kuchyni, keď sa milujúca matka stará o svojho syna, ktorý sa na scéne zjaví v pyžame a s uterákom na hlave. Dozvieme sa, že ho matka napchala sedatívami, aby sa "vyspal". Nemala som ani tušenie, akého žánru je táto hra, no od začiatku vyzerala ako komédia - mnohé vtipné slovné prestrelky medzi matkou a synom a komické situácie tomu nasvedčovali. Lenže nejakú dobu po prestávke sa všetko radikálne zmenilo. Z komédie sa stala dráma, a napokon aj tragédia, keď Anna urobila hroznú vec - čosi, čo sa nedá vziať späť... Pri Anninej vete adresovanej synovi: "Keby som ťa mala ešte raz porodiť, zabila by som ťa!", som vedela, že komédia je preč a smiať sa už nebudeme.
Herci boli jednoducho úžasní. Zuzana Krónerová sa so svojou postavou úplne stotožnila - je skrátka vynikajúca herečka. Prekvapil ma Radek Valenta, ktorý postavu Diega veľmi prežíval a ja som mu počas celej hry držala päste;).
V závere chcem ešte napísať, že "Hamlet" síce stále ostáva na vrchole rebríčka mojich obľúbených hier, ale "Zlomatka" je veľmi, veľmi tesne za ním. Podobné predstavenie som nikdy nevidela - a odporúčam vidieť každému. V obsahu je napísané, že hra je určená pre široké spektrum publika, a to je pravda. Aj keď téma je naozaj... ťažká.
(na obrázku je Zuzana Krónerová a v pozadí Juraj Hrčka - slovenský predstaviteľ Diega)
Divadelná hra ZLOMATKA, napriek tomu, že prináša závažné aktuálne posolstvo, balansuje na hrane tragiky a komiky. ZLOMATKA je veľkou hereckou príležitosťou pre predstaviteľku titulnej role, ktorej umožňuje v dobre napísaných situáciách rozohrať do hĺbky nuansy obmedzeného, primitívneho, zároveň však silno emocionálního charakteru - umožňuje vytvorit štúdiu ženy hlboko milujúcej, ale zároveň neschopnej prekročit svoj vlastný tieň. Protihráčom Anny je syn Diego, ktorý se stáva nedobrovoľným objektom matkinej demagogickej terapie. Diego je prototypom slušnosti, korektnosti, túžby po dialógu, viery v skutočnú silu lásky.
Komorný príbeh o aktuálnej téme, často humorné situácie medzi matkou a synom sú zároveň obrazom veľkého dialógu modernej Európy, sveta, ktorý sa už celé storočie pokúša viesť zmysluplný plný dialóg s individuálnym i inštitucionalizovaným násilím. Inscenácia ZLOMATKY vznikla z dobrovoľnej iniciatívy všetkych, ktorí na predstavení participujú, vznikla z presvedčenia, že je treba viesť tento dialóg a z viery, že se nájde dosť ľudí, ktorí chcú tento dialógu počúvať.
Mario Gelardi, najlepší súčasný dramatik južného Talianska ponúka, vo svojej cenami ovenčenej hre, nečakaný a až šokujúci pohľad na to, kam až môže siahať sila materskej lásky a hĺbka našich predsudkov. Dej ZLOMATKY sa odohráva sa v Neapoli v domácnosti malomeštiackej, bigotnej Anny. Základným zdrojom konfliktu je priznanie Anninho syna k homosexualite. Otrasená matka uväzní syna v byte a rozhodne sa ho z jeho neduhu liečiť. Súboj Anny bojujúcej s homosexualitou svojho syna je smiešny, demagogický a tragický zároveň. Kuchyňa, kde sa príbeh odohráva, je miesto pre nás všetkých také známe a dôverné, že nemôžem prehlásiť "nás sa táto hra netýka". Zároveň je to symbol konfliktov súčasného světa, v ktorom súboj snahy o toleranciu a dialóg nemilosrdne naráža na násilie a fanatizmus.
Gelardi patrí k najmladšej generácii talianských dramatikov, jeho hra získala ocenenie v súťaži mladých talentov v roku 2002 - Premio Flaiano per il Taetro. Patrí k tým europským autorom, ktorých znepokojuje v rámci zjednocujúcej sa Európy rovnaká téma - intolerancia. Veľkou devízou Gelardiho hry je, že na spoločenské podnety reaguje aktuálne, že sa odohrává teraz a tu, čo v divadelných hrách nie je práve bežné, pretože často trvá niekoľko rokov než sa spoločensko- historická skúsenosť pretaví do dramatickej podoby. Tiež je sympatické, že dokáže spoločenskú reflexiu podávať s veľkorysým nadhľadom a veľkou ironiou, takže je stráviteľná pre pomerne široké spektrum publika.
(obsah prevzatý a upravený zo stránky www.astorka.sk)

Krásavci na móle

10. září 2008 v 10:34 | LadyOfDarkness |  ZAUJALO MA...
Móda. Nikdy som ju príliš nesledovala. Netreba ísť stále s módou (aj keď málokto chce vyzerať ako strašiak, že?), najlepšie je riadiť sa svojím vlastným vkusom. Určite ste si už všimli, že niektorí návrhári sa pyšnia "orignálnymi" a "extravagantnými" výtvormi, ale ruku na srdce - snáď si nemyslia, že by to niekto skutočne nosil?! Takže to očividne slúži len na pobavenie alebo, prípadne, na šokovanie ľudstva (aj keď v tejto dobe už je ťažké niečím šokovať).
Niekedy som si raz za čas rada pozrela módnu prehliadku, ale už dávno som nijakú nevidela. Takže tu ponúkam dve, ktoré som námatkovo vybrala na youtube.com (btw, v obidvoch vystupuje Mathias Lauridsen, o ktorom ešte budem v tomto článku písať).
PRADA AW06:
EMANUEL UNGARO FW06:
Ale tie prehliadky majú niečo do seba;). Zistila som to, keď som na internete narazila na stránku www.bellazon.com, ktorá sa zaoberá viac-menej krásou. Ľudia tam môžu diskutovať o hercoch, spevákoch, modelkách aťd. A, samozrejme, aj o mužských modeloch. Je ich tam tak veľa, že som ešte neprezrela všetko (natoľko mi zatiaľ nepreskočilo), ale to, čom videla, sa mi páči;).
Urobila som si osobnú TOP 3 zo všetkých tých fešákov, ktorých som zatiaľ na nete objavila.
Number 3:
BRUNO SANTOS - viem o ňom len toľko, že je vysoký a pochádza z Južnej Ameriky (nič bližšie neviem). Možno časom zistím;).
Každopádne, muži jeho typu mi až tak žily netrhajú. Jasné, sú sexi, ale postrádajú dôležitú črtu, ktorú hľadám u každého muža. Mám rada chlapčenskosť, istú... "roztomilosť", a to v týchto mužoch nevidím. No Bruno sa mi zapáčil na prvý pohľad.

Number 2:
MATHIAS LAURIDSEN - narodil sa 13. januára 1984 v Dánsku, meria 185 cm, má hnedé vlasy a orieškovohnedé oči. Jeho tvár sa objavila na obálke knihy "Nočné slasti" - už tam sa mi páčil;). A keď som ho zbadala na vrchole rebríčka TOP 50 MALE MODELS, skoro mi oči vypadli:D.
Toto je reklama na Gucci pour Homme II:


Number 1:
AARON BRUCKNER - je Nemec, má iba 20 rokov, meria 188 cm, má blond vlasy a modré oči. Medzi jeho záľuby patrí dobrá hudba, "hlboká" literatúra, náročné športy a do svojej tridsiatky by sa chcel oženiť;).
Moje kamošky by asi len pokrútili hlavami a svorne sa zhodli na tom, že vyzerá... nuž, príliš "queer", ale ja som mala vždy slabosť pre blonďákov s modrými očami a nevinným výzorom. Aaron je môj stelesnený ideál (fyzicky).


A na záver pridávam fotky dvoch modelov, ktorí sú zároveň aj partnermi. Volajú sa MAX RHYSER a PAULO PASCOAL (to meno si neviem zapamätať:D). Tieto tri fotky som našla úplnou náhodou a veľmi sa mi páčia - najmä tá posledná.

Dragon design

2. září 2008 v 19:29 | LadyOfDarkness |  Designy
No áno, mám zase nový design.
Dve fotky tohto (priznajme si to - veľmi atraktívneho) mladého muža mám v počítači už... ani neviem odkedy, ale je to dosť dlho. Strašne mi pripomína jedného chalana, ktorého (trochu) poznám, a okrem toho vyzerá tak, ako si predstavujem jednu postavu z môjho "románu". Tak som mu, pochopiteľne, neodolala;). Do menu som dala odkaz na človeka, ktorý modela nafotil -noveltywearsoff
Mimochodom, všimnite si toho dráčika vedľa nápisu - tak ten ma očaril a musela som ho tam vtrepať. Snáď nie je ako päsť na oko;). Layout je opäť zelený, asi mám pre túto farbu slabosť:).

Design som síce nerobila veľmi dlho (v porovnaní s niektorými inými), ale stál ma kopu nervov. Urobila som dve verzie, na blog som si dala tú, ktorá sa mi pozdáva viac. Môžete si pozrieť obe a bola by som rada, keby ste mi napísali, či sa vám design zobrazuje správne... Už tomu totiž veľmi neverím...
A takto vyzerala prvá verzia: