"Vnímanie súčasne utvára Myseľ a ovláda Čas.
Avšak Čas rozožiera ľudské Vnímanie a tým pádom kriví Myseľ.
Myseľ je vrtkavá a má premenlivý účinok na Vnímanie,
Čas aj samotnú Myseľ. Skrz harmóniu dochádza k pokroku..."
(Vampire The Masquerade Bloodlines)

Leden 2010

Anita Blake series: Rozesmátá mrtvola

16. ledna 2010 v 20:09 | LadyOfDarkness |  KNIHY
autor: LAURELL K. HAMILTONOVÁ

originálny názov: LAUGHING CORPS

Mestom St. Louis sa bežne pohybujú upíri, lykantropovia alebo ghúlovia. A tiež bytosť, ktorá zaslepene zabíja a vzápätí mizne do noci bez toho, aby ju niekto videl, a už vôbec nie zastavil. Prípad sa v spolupráci s políciou snaží vyriešiť Anita Blakeová, oživovateľka zombie a odborníčka na nadprirodzené zločiny. Podarí sa jej nájsť vraha včas, než si nájde ďalšie obete? Ako draho ju príde, že si proti sebe poštvala seňoru Domingu, královnu vúdú? Prečo sa ochrnutý milionár snaží Anitu prinútiť, aby pre neho oživila zombie jeho predka? Aká pevná je Anitina zásada nepoužívať pri rituáloch ľudskú obeť? A čo na to príšera v pivnici?
Môj názor:
Pomalší rozjazd než v prvom diele, ale to nebolo na škodu. Vlastne som až do polovice knihy čakala, kedy tam spadne nejaká zápletka, až kým som si neuvedomila, že tá sa načrtla už na prvých stranách. Neviem, prečo mám pri čítaní niektorých kníh pocit, že sa tam skrátka ešte musí niečo veľké stať, aby to malo dej;).
Tu totiž dej bol, dokonca dva od seba nezávislé problémy, ktoré sa na konci spojili v jeden. Jean-Claude sa tu opäť vyskytoval len natoľko, aby pohladil zmysly a podráždil predstavivosť. Ale scény s ním sú perfektné.

SPOILER: Na konci som celú dobu čakala, kedy sa tam objaví, aby Anitu zachránil, vytrhol ju z pazúrov zlosynov a ukázal, že si zaslúži byť Pánom mesta... Keď sa po tom, ako Anita zobudila celý cintorín a zachránila sa sama, vynoril z tieňa, túžila som mu dať facku;). KONIEC SPOILERU.

Kniha je o dosť krvavejšia než prvá časť, a obohatená o detailné opisy odtrhnutých končatín a čriev vypadávajúcich z mŕtvol. Keďže diel je zameraný na zombíkov, bolo mi jasné, že týmto mojim neobľúbeným bytostiam sa nevyhnem. Aspoň, že tu sú poňatí trochu inak, než v to bežne býva...
Chápem, že spisovateľka chce poukázať na to, že Anita si ako nezávislá žena dokáže poradiť sama, ale dosť pochybujem, že bez poriadnej dávky šťastia by sa z toľkých problémov dostala len s pár modrinami na tvári.
Nuž, dobre. Pri Anite stojí šťastie. Keby pri nej nestálo, neboli by ďalšie knihy.




Avatar

9. ledna 2010 v 22:35 | LadyOfDarkness |  FILMY
Príbeh sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti, kde ľudstvo objavilo planétu Alpha Centauri B-4. Pre vedcov a astronautov, ktorí prekonali priepasť medzi slnkami a pristáli na mimozemskej pôde známej ako Pandora, sa ich sen stal skutočnosťou. Je to svet tak rozmanitý, plný tvorov a rastlín, ktoré si ľudská myseľ dokázala ťažko predstaviť. Ponúka neuveriteľné prírodné bohatstvo a poklady, po ktorých ľudia vždy túžili. Nanešťastie sa atmosféra tohto mesiaca nepodobá tej našej a človek v nej nedokáže prežiť. Vedcom sa podarí túto prekážku odstrániť, keď vytvoria hybrida ľudskej a mimozemskej DNA, do ktorého sa dá vložiť vedomie človeka. Ľudská expanzia môže začať...
Hlavným hrdinom je paralyzovaný vojak Jake Sully, ktorý sa pomocou vtelenia do umelo vytvoreného hybridného tela vnorí do sveta a kultúry Na'vi, pôvodných obyvateľov Pandory, a dostáva sa doprostred dvoch kultúr, ktoré majú úplne odlišné ciele.

Môj názor:
"Príbeh sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti." Keď hlavný hrdina Jake Sully nahrával jeden zo svojich videoblogov, všimla som si, že na obrazovke je rok 2154 (myslím).Takže toľko k vzdialenej budúcnosti.
Dej je jednoduchý a veľmi predvídateľný. Charaktery postáv sú v podstate jednostranné; od začiatku je možné určiť, kto sa bude ako správať a kto schytal úlohu najväčšieho zlosyna. Nevadí, ponúknuť divákom originálny príbeh je v dnešných časoch zložité. Keďže som bola dopredu oboznámená s týmto faktom, dokázala som sa nad tým povzniesť a vôbec mi to neprekážalo. Ale myslím, že aj keby som to nebola vedela, moje pocity by boli rovnaké... Film je totiž po vizuálnej stránke absolútna lahôdka.
Nádherná príroda. Zaujímavé bytosti. Páčilo sa mi, že takmer všetko, čoho sa človek na plánete dotkol, žiarilo. Dokonca aj domorodci mali na pokožke drobné svetielkujúce bodky, a to ešte podtrhovalo ich spojenie s prírodou. Doslovné spojenie - pandorania totiž dokážu vytvoriť puto s každou bytosťou a rastlinou na planéte. Pekná myšlienka, ktorá dotiahla do dokonalosti celý dojem z pandoranov a ich sveta. Celé to bolo o láske k prírode.
Animácia Na'vianov pôsobí veľmi autenticky - ich pohyby a mimika sú perfektné. Na prvých fotkách, ktoré som videla v časopise, na mne nezanechali príliš veľký dojem, avšak po zhliadnutí filmu musím uznať, že sú skrátka krásni:)).
Záverečná bitka vo mne vzbudila silné emócie, jednoducho som sa nechala uniesť - a rada. Tentoraz som naozaj chcela, aby všetko skončilo obrovským happy-endom. Stotožňujem sa totiž s hlavnou myšlienkou filmu; ľudstvo raz skutočne všetko zničí a pohľad na horiacu krajinu bol hrozný...
"Avatar" je nádherný film plný výborných efektov a vysoké hodnotenie si zaslúži, aj keď myslím, že na 100% to kvôli tomu prostému deju nie je. Štyri hviezdičky z piatich sú však veľmi málo na vyjadrenie môjho úžasu nad skvelo vykonanou prácou, ktorá sa dostala tomuto filmu:).

Marco

9. ledna 2010 v 14:58 | LadyOfDarkness |  Digital Art
Včera večer som si sadla k PC a nakreslila ešte jeden obrázok. Bolo to po prvý raz, čo som kreslila v Gimpe, zvyčajne používam Adobe Photoshop. Na obrázku je Marco, náš pätnásťročný jazvečík, avšak takto vyzeral, keď mal asi päť. Teraz je jeho srsť trochu tmavšia a chlpy okolo papuľky biele, no stále je rovnako roztomilý:).

"Dandelion" (Púpava)

9. ledna 2010 v 14:51 | LadyOfDarkness |  Digital Art
Páči sa mi anglický ekvivalent slova "púpava" ("pampeliška";)); to po prvé. A po druhé, tento obrázok mi dal strašne veľa práce. Je na ňom chlapec, resp. akýsi hybrid človeka a zvieraťa, ktorého som si už dávnejšie vymyslela do jednej z mojich poviedok. Bolo príjemné dať mu aj obrazovú podobu:). Keď som ho vymýšľala, schválne som mu dala chvost. Nie z toho dôvodu, aby silou-mocou evokoval dojem nečloveka, ale preto, lebo si myslím, že taký chvost je výborná vec. Nedávno sa o tom rozprúdila aj debata na facebooku (ktorej som sa síce nezúčastnila, ale viem o nej:)). Krídla a chvost sú časti tela, ktoré nám, ľuďom, asi najviac chýbajú.
Lietať by sme chceli - preto ľudstvo vynašlo balóny, rogalá, lietadlá, helikoptéry a pod. A mnoho ľudí by iste ocenilo aj šikovnosť dlhého chvosta. Ja určite. V daždi by som nemusela vymýšľať, ako niesť tašky a zároveň dáždnik; poľahky by som dočiahla aj na najvyššiu policu v kníhkupectve... Vidím len jednu krutú nevýhodu - v zime by mi mrzol. Ale to by sme nejako vyriešili;)).
Možno to bude znieť čudne, ale zaujímalo by ma, akú časť zvieracieho tela by ste chceli mať vy, hm?
Mimochodom, tá púpava a ornamenty v pozadí sú brushe, ale to ste si asi domysleli...



Anita Blake series: Provinilé slasti

4. ledna 2010 v 21:00 | LadyOfDarkness |  KNIHY
autor: LAURELL K. HAMILTONOVÁ
originálny názov: GUILTY PLEASURES

Vampírizmus je v USA legálny. Za úplatu vám oživovatelia povolajú z hrobu zombie podľa vášho výberu. Po niektorých cintorínoch sa pohybujú ghúlovia. Nemrtví by možno mali mať hlasovacie právo, ale kto zastaví tých, ktorí začnú zabíjať ľudí? Vedľajšie zamestnanie oživovateľky Anity Blakeovej je práve lov a exekúcia odsúdených upírov. Čo ale Anita urobí, keď je požiadaná o pomoc pri vyšetrovaní prípadu niekoľkých zavraždených upírov? Upíri sú predsa tiež ľudia. Alebo nie?
Môj názor (obsahuje spoilery, sú označené):
Asi bola chyba, že som knihu začala čítať štyri dni pred skúškou. Našťastie som ju však dočítala rýchlo, takže ešte mám celé dva dni na to, aby som sa niečo naučila.
Kniha plynie veľmi svižným tempom. Na začiatku sa zoznámime s hlavnou postavou série - Anitou Blakeovou, ktorá sa živí ako oživovateľka mŕtvych a lovkyňa upírov. Keďže kniha je písaná v prvej osobe, prežité situácie komentuje samotná Anita (niekedy so slušnou dávkou humoru). Človek sa pri čítaní naozaj nenudí - niekedy som však mala pocit, že rovnako ako Anita potrebujem oddych, pretože tej akcie sa hlavne v prvej polovici vyvalí až priveľa. Lenže Anita si oddychu nedopriala ktovieako veľa, a tak som sa držala jej príkladu, lebo som chcela vedieť, čo bude ďalej.
Samozrejme, príbeh sa nevyhol niektorým drobnostiam, ktoré by sa dali považovať za logické chybičky alebo klišé. Napríklad, prečo by upírov mali zabíjať, keď už sú právoplatnými členmi spoločnosti? A prečo by ich vlastne mali zabíjať bežní smrteľníci? Ale keby to tak nebolo, o čom by bola séria? O lovkyni upírov určite nie;). Okrem toho, ako sa zbavíte vraždiaceho upíra? Väzenie by asi nepomohlo, hm...

SPOILER: Mimochodom, vôbec ma neprekvapilo, keď som sa dozvedela, že vládca všetkých upírov v meste je vlastne fyzicky dvanásťročné dievčatko, také kruté, a sadistické, že aj Anita skonštatovala, že asi prestane mať rada deti. Okrem toho, stále som sa nevedela zbaviť pocitu, že meno Nikolaos sa pre dievča skrátka nehodí - ale to tak asi muselo byť, aby mal čitateľ hneď zo začiatku dojem, že sa jedná o upíra a nie o upírku. KONIEC SPOILERU

Nadobudnúť kladný vzťah k hlavnej postave je veľmi jednoduché. Anita je sympatická, trochu drzá, vtipná... A čo sa mi na nej extrémne páči je to, že i keď ako lovkyňa by asi mala byť "drsná", zachovávať si "poker face" a sršať ostrovtipom za každých okolností (aj keď pred ňou stojí tisícročný upír s túžbou po krvi), v skutočnosti to tak celkom nie je. Niekedy je ťažké hrať sa na drsňáka a som rada, že autorka si uvedomila, že aj Anita je len človek - teda smrteľná, so strachom a bez nadprirodzených schopností - a drží sa toho. Ešte k tomu zbiera plyšové tučniaky...;). Jej postava je hneď uveriteľnejšia.
Trochu ma prekvapilo, že istý dôležitý moment nastal takmer na začiatku príbehu (scénka v kobke so Jean-Claudom), očakávala by som, že autorka to zasadí do príbehu omnoho neskôr. Pravdupovediac, prvá časť knihy ma bavila aj vďaka tomu, že... hm, "lebo Jean-Claude" (ako napísala do komentárov k tomuto článku Papi;)).
Z knihy mám teda veľmi, veľmi dobrý pocit a určite ma budú baviť ďalšie časti. Ak by to tak nebolo, bola by som sklamaná. Jedno sklamanie z upírskych sérii som už v nedávnej minulosti zažila, druhého chcem byť ušetrená. No verím tomu, že pani Hamiltonová aj ďalších knihách pokračuje s rovnakou dávkou akcie, humoru, napätia, krvi, tesákov a štipkou romantiky;).

By the way, nemôžem si odpustiť ešte jeden SPOILER:
Stále som dúfala, že Phillipe neskončí tak, ako skončil. Bolo to príliš kruté a tá krátka záverečná scéna pri hrobe ma dosť zasiahla:(. Škoda. Bola to zaujímavá postava a ja som si k nemu vytvorila asi nie príliš adekvátny vzťah. KONIEC SPOILERU