"Vnímanie súčasne utvára Myseľ a ovláda Čas.
Avšak Čas rozožiera ľudské Vnímanie a tým pádom kriví Myseľ.
Myseľ je vrtkavá a má premenlivý účinok na Vnímanie,
Čas aj samotnú Myseľ. Skrz harmóniu dochádza k pokroku..."
(Vampire The Masquerade Bloodlines)

Červenec 2010

Svet podľa Garpa

29. července 2010 v 11:44 | LadyOfDarkness |  KNIHY
autor: JOHN IRVING
originálny názov: THE WORLD ACCORDING TO GARP

Slávny román Johna Irvinga hovorí o živote a názoroch fiktívneho spisovateľa T.S. Garpa. Ako syn excentrickej Jenny Fieldsovej, ktorá sa rozhodla mať dieťa bez manžela, dospieva Garp pod jej vedením v Dosť svojráznu osobnosť. Po maturite odchádzajú do Viedne,  obaja s rovnakým cieľom: začať písať. Jenny napíše svoj životopis "Sexuálne podozrivá", ktorým sa ihneď preslávi, a stane sa vedúcou autorkou ženského hnutia. Garp zase napíše poviedku, aby sa mohol oženiť s Helenou, ktorá je ochotná vydať sa jedine za spisovateľa...
Aj keď je Irvingov groteskný román plný komických situácií, dotýka sa citlivých a aktuálnych tém dnešnej civilizácie - otázky individuality osobnosti, sexuality, feminizmu, násilia a strachu z nešťastia a smrti.

spg
Môj názor:
Román je dosť rozsiahly, keďže pojednáva o CELOM živote spisovateľa T.S. Garpa - od jeho počatia až po smrť. Neočakávala som nič úchvatné, kniha mi niekedy pripadala trochu nudná a niektoré pasáže zdĺhavé, ale v konečnom výsledku je to vynikajúce dielo.
Páčili sa mi už mnohé knihy, niektoré z nich boli naozaj originálne a doteraz na ne niekedy myslím a dokážem si matne spomenúť na emócie, ktoré vo mne zanechali. Ale mám dojem, že som nikdy nečítala nič, čo by sa podobalo knihe "Svet podľa Garpa". Je to príbeh, s ktorým sa mi spája slovo "celistvý" - všetko je dotiahnuté do konca, v epilógu sú do detailov rozpísané osudy hlavných aj vedľajších postáv.
Charaktery sú premyslené do najmenších podrobností a situácie, do ktorých ich autor dostáva, sú síce sem-tam trošku absurdné, no uveriteľné. Niekedy som mala pocit, že Garp naozaj žil. Zbožňujem ho v úlohe otca, pretože tou jeho "paranojou" mi pripomenul mňa samotnú:D.

Facebook nie je droga

12. července 2010 v 13:02 | LadyOfDarkness |  ZAUJALO MA...
O fenoméne s názvom Facebook som sa dozvedela od mojich VŠ kamarátok, ktoré mi posielali pozvánky. Odolávala som pomerne dlho, ale nakoniec som sa rozhodla, že mi neuškodí, keď si tiež vytvorím účet na FB.
facebook
Viem, čo pre mňa Facebook znamenal v mojich začiatkoch. Bolo to miesto, kde som sa často vracala a trávila tam dlhé hodiny prezeraním a pridávaním fotiek, čítaním statusov, hraním jednoduchých hier atď. Facebook ponúka mnoho činností a mne farmičkovanie a staranie sa o virtuálne zvieratká zabralo veľa času.
Viem, čo pre mňa Facebook znamená teraz. Je to miesto, kde sa vraciam párkrát za deň, aby som si v rýchlosti prezrela statusy a mohla odtiaľ zmiznúť. Už ani nemám potrebu zapínať FB denne - najmä nie teraz, keď sú prázdniny.

Facebook mi však dosť pomohol v školskom období, pretože neviem, ako inak by som sa dozvedela rôzne zaujímavé a často dôležité novinky.
Facebook je sieť, do ktorej je jednoduché spadnúť. Stále poznám ľudí, ktorí sú schopní presedieť tam aj celý deň, ale už si nemyslím, že je to závislosť. Väčšina tých ľudí sa len nudí. Prišlo leto a hlavná stránka Facebooku už nie je aktualizovaná desiatkami statusov v priebehu polhodiny.

Netreba však zabúdať na to, že je potrebné poriadne zvážiť, čo človek na internete zverejní. Ja sa o to snažím, ale neviem, či to robím správne. Dúfam, že niekedy nebudem ľutovať.
Have a nice day,
L.



Nočné mory II. (lapače snov a lucidné snenie)

8. července 2010 v 16:54 | LadyOfDarkness |  ZAUJALO MA...
Možno si ešte pamätáte môj článok z roku 2008. Písala som tam o svojich nevysvetliteľných nočných morách a zmienila som sa o tom, že sa možno ešte budem venovať téme snenia. Robím to však až teraz, pretože od začiatku tohto týždňa som mala 2 nočné mory, ktoré boli rozdielne, ale v istých detailoch až podozrivo podobné.
Na úvod vás oboznámim s jednou rozprávkou z Modrej knihy rozprávok (napísal ju Ľubomír Feldek). Túto knihu som dostala v roku 1996 za prospech v škole. Zbožňovala som ju, lebo tie rozprávky sú veľmi netypické a zaujímavé.

Istému chlapčekovi sa prisnil takýto sen:
Bola jedna váza.
Vo váze bolo dievčatko.
Dievčatko držalo balkón.
A na balkóne stál kvet.
Ráno sa chlapček prebudil, pozrel sa do okna a sen zabudol.
"Čo sa ti prisnilo?" opýtala sa ho mamička.
A chlapček odpovedal:
"Bol jeden balkón.
Na balkóne stál kvet.
Kvet držal vázu.
A vo váze bolo dievčatko."
"Krásne!" povedala mamička. Pozrela sa do okna a sen zabudla.
"Čo sa mu prisnilo?" opýtal sa mamičky otec.
A mamička povedala:
"Bola jedna váza.
Vo váze bol kvet.
Na kvete bol balkón.
A na balkóne stálo dievčatko."
"Zaujímavé!" povedal otec. Mohla by z toho byť maličká rozprávka.
Len to potrebuje opravu. Celkom maličkú opravu."
A sadol si za stôl. A pretože to bol významný spisovateľ, hravo tú maličkú opravu urobil a napísal:
"Bol jeden balkón.
Na balkóne stálo dievčatko.
Dievčatko držalo vázu.
A vo váze bol kvet."
Rozprávka vyšla v časopise, potom v knihe a stala sa slávnou. Nazvali ju "neodmysliteľnou súčasťou klasického dedičstva našej spisby pre mládež." A dali ju aj do čítaniek. Chlapček začal chodiť do školy a dostal za úlohu naučiť sa rozprávku naspamäť. Ale naučil sa ju zle, a keď odpovedal, povedal:
"Bola jedna váza.
Vo váze bolo dievčatko.
Dievčatko držalo balkón.
A na balkóne stál kvet."
"Hanbi sa," povedala učiteľka, "syn takého slávneho spisovateľa, a nevie sa naučiť otcovo dielo!" A dala chlapčekovi pätorku.
uvodna rozpravka
(© Albín Brunovský)

Hovorí sa, že keď sa človek po prebudení pozrie do okna, zaručene svoj sen zabudne. Keď som bola mladšia, vždy som si k posteli pripravila papier a pero, aby som si sen hneď po prebudení mohla zapísať. Táto činnosť mi vydržala žalostne krátko, pretože komu sa chce skoro ráno vypisovať slohovky?
Niektorí ľudia tvrdia, že sny nemajú, ale to je omyl. Každý sníva, len si svoje sny nepamätá. Ja si zvyčajne nespomínam na svoj sen detail po detaile. Často si ukladám len útržky a emócie, ktoré mi sen priniesol. Moje nedávne nočné mory som už zabudla, mám v pamäti len základnú kostru, i keď viem, že boli veľmi podrobné a bohaté (najmä čo sa týka množstva preliatej krvi).

Podľa psychiatričky MUDr. Adriany Bánovskej, môžu byť nočné mory symptómom depresie, úzkostnej poruchy, neurózy, ale aj iných psychických ochorení. Vyskytujú sa aj pri ochoreniach srdca či vysokého tlaku. Môžu ich vyvolať aj niektoré lieky, požitie alkoholu či drog, negatívne zážitky z filmov s hrôzostrašným obsahom, ale aj medializované správy o vraždách a iných tragédiách, ktoré citlivý človek úzkostlivo vníma. Neraz sú reakciou aj na dávnejšie zážitky sprevádzané pocitmi úzkosti a strachu, ktoré ostali v podvedomí.

Keď som chodila na strednú školu, kamarátky mi na narodeniny chceli kúpiť LAPAČ SNOV (dreamcatcher), ktorý filtruje sny - tie zlé zachytí v sieťke, dobré skĺznu po pierkach až k spiacemu. Zlé sny "zahynú" lapené v sieti,  len čo sa ich dotkne ranný lúč. Lapače sa mi vždy veľmi páčili, majú podobu kruhu zdobeného pierkami a korálikmi, do ktorého je vpletená sieť.
lapač snov
Momentálne by sa mi lapač snov hodil:), ale v obchode, kde som ich po prvý raz videla pred niekoľkými rokmi, ich už nemajú.

V minulom článku som sa pýtala, či sa vám už niekedy splnil nejaký sen, ktorý sa vám prisnil. Teraz sa opýtam niečo iné - pamätáte si svoje sny? Máte nejakú pomôcku, ako si ich zapamätať čo najlepšie?

Ešte ma zaujíma jedna vec. LUCIDNÉ SNENIE. Čítala som o ňom v období, keď som sa dozvedela o fenoméne astrálneho cestovania. Astrálne cestovať sa nechystám, ale lucidné sny by som brala:).

Lucidné snenie je považované za akýsi "predstupeň" astrálneho cestovania. Zmienky o ňom sa objavujú už na začiatku 5. storočia. V tomto zvláštnom stave človek síce spí, ale pritom si to veľmi dobre uvedomuje. Vie, že všetko, čo vidí, je vlastne len sen. Buddhisti v tomto prípade hovoria o bdelosti v spánku, a dokonca existuje aj forma jógy, ktorá sa na tento fenomén zameriava.
Lucidné snenie si údajne dokáže natrénovať každý človek, stačí k tomu jednoduchý trik. Dívate sa počas dňa na hodinky? Skúste sa na ne pozrieť aj vo sne. Čas bude zrejme nerealistický, a to vám napovie, že práve snívate. Podobne fungujú napríklad aj rôzne nápisy, ktoré vo sne uvidíte rozmazané.
Keď zistíte, že udalosti, ktoré práve prežívate, sú len výsledkom nočného snenia, vraj potom môžete jednoducho meniť dej alebo rozhodovať o tom, kto sa vo vašom sne objaví. K čomu je vlastne niečo také dobré? Podľa psychológov sny do značnej miery ovplyvňujú našu náladu po prebudení a následne potom celý deň. Nebolo by to krásne, prebúdzať sa každé ráno s úsmevom na tvári? (časopis ENIGMA, 7/2010, s. 57)

Ja lucidné sny nemám a nedokážem si predstaviť, že by sa mi niekedy podarilo uvedomiť si priamo vo sne, že spím. Ale ovládať svoje vlastné sny by nebolo zlé...:)

Veronika sa rozhodla zomrieť; Alchymista

3. července 2010 v 20:32 | LadyOfDarkness |  KNIHY
VERONIKA SA ROZHODLA ZOMRIEŤ
autor: Paulo Coelho
originálny názov: Veronika decides to die

Zdá sa, že Veronika má všetko, čo si môže mladé dievča želať. Chodí na večierky, stretáva sa s atraktívnymi mladými mužmi, a predsa nie je šťastná. Niečo jej chýba. A tak sa jedno ráno Veronika rozhodne zomrieť.
Po neúspešnom pokuse o samovraždu sa ocitá v luxusnom sanatóriu pre duševne chorých a za niekoľko vypätých dní, ktoré jej lekári dávajú do konca života, s prekvapením v sebe objavuje nepoznané city: nenávisť, strach, zvedavosť, lásku - aj sexuálnu túžbu. Nové zážitky ju napokon privedú k poznaniu, že každá sekunda jej života je voľbou medzi životom a smrťou.
Veronikin príbeh je o tých, ktorí nezodpovedajú predstavám o normálnych ľuďoch. Je o šialenstve, ľudskej zraniteľnosti a ľudských predsudkoch.
veronika
Môj názor:
Túto knihu som dostala na Vianoce, pretože som si ju želala. Zopár mojich kamarátok o Coelhovi tvrdí, že je úžasný spisovateľ. Aj na internete som na neho čítala väčšinou chválu, takže som sa tešila.
Bohužiaľ, mojou chybou bolo to, že som si pred čítaním knihy pozrela film. Hlavnú úlohu v ňom hrá Sarah Michelle Gellar, ktorú mám veľmi rada, takže som neodolala. Myšlienku knihy, ako aj záverečnú pointu, som vedela dopredu - dokonca ešte predtým, než som videla film.
Tým, že som poznala celý dej, ma vlastne nemalo čo prekvapiť. S výnimkou jednej pasáže - astrálne cestovanie. To sa mi naozaj páčilo. Na autorov štýl písania som si rýchlo zvykla, knihu ako celok považujem za vydarenú - príbeh je jednoduchý, ale o to pôsobivejší, a Veronika a Edward sú skvelé postavy.
No nedá sa povedať, či som sklamaná alebo nadšená. Nie som. Je to dobrá kniha, pravdepodobne si ju prečítam znovu a určite v nej objavím niečo nové, ale... ja neviem, o knihe som nehĺbala tak, ako väčšina čitateľov.
Nečítala som ju tak dávno, ale už pri písaní tohto článku uvažujem, že ju znovu otvorím. Túžim upraviť svoj názor na pozitívnejší, už len kvôli tomu, že som sa na tú knihu tak strašne tešila. Možno na druhý raz ma dostane viac.

ALCHYMISTA
autor: Paulo Coelho
originálny názov: The Alchemist

Španielskemu pastierovi Santiagovi sa prisní sen o poklade pod egyptskými pyramídami. Hoci spočiatku neverí, že by ho našiel, zhoda náhod a stretnutia s tajomnými bytosťami ho presvedčia, aby sa na cestu k pyramídam vydal. Na konci tejto cesty ho však čaká oveľa väčší poklad: naučí sa vnímať znamenia osudu a počúvať svoje srdce.
Pútavé rozprávanie o chlapcovi, ktorý sa nebál naplniť svoj Osobný príbeh, si získalo srdcia všetkých generácií čitateľov. Symbolický a svojím dosahom i magický príbeh z roku 1988 je v 65 jazykoch najúspešnejším brazílskym románom.
alchymista
Môj názor:
Vychvaľovaný a kritizovaný Alchymista sa mi dostal do rúk len nedávno, keď som si ho požičala od môjho strýka. Je to tenká knížočka, tak ako aj ostatné Coelhove knihy, čiže som predpokladala, že ju prečítam rýchlo.
Začiatok naznačuje sľubný príbeh. Príbeh o pastierovi oviec Santiagovi, ktorý sa rozhodne hľadať poklad, aby počas tejto dlhej a náročnej cesty objavil sám seba, svoje schopnosti, Dušu sveta a zavŕšil svoj Osobný príbeh.
Kniha ma veľmi bavila asi do polovice, kedy Santiago odišiel od sklenára. Potom som už pri pomyslení na knihu necítila ten úžasný pocit, kedy sa neviem dočkať, až sa ku knihe opäť dostanem a dozviem sa o príbehu niečo nové.
Záver je fajn, ale to, čo mu predchádza... nie tak celkom. Santiagov rozhovor s Vetrom, Slnkom atď. mi nič nedal. Párkrát som sa pristihla pri tom, ako len očami kĺžem po riadkoch, ale ich obsah vôbec nevnímam. Niektoré pasáže som čítala viackrát a ťažko sa mi sústredilo.
Hlavná myšlienka knihy je však zaujímavá a je ľahké jej uveriť. Každý človek má nejaký svoj sen - Osobný príbeh, ktorý počas života môže a nemusí uskutočniť. Závisí to len od neho a jeho rozhodnutí, dôležité však je, aby sledoval znamenia. Ak si človek zaumieni, že svoj Osobný príbeh naplní, celý Vesmír sa spojí, aby mu v tom pomohol.
Mám zmiešané pocity. Najprv som si myslela, že Alchymista bude zaručene lepší než Veronika, ale teraz musím svoj dojem upraviť. Veronika ako celok je lepšia, človeku skutočne môže pomôcť, zmeniť mu pohľad na svet. U Alchymistu mám pochybnosti. Preto som mu dala 3 hviezdičky - jednoducho priemer - a Veronike o jednu viac. Opäť musím zopakovať to, čo u predchádzajúcej knihy: ani nesklamal, ani nenadchol.


Začínam si myslieť, že Coelho nie je spisovateľ pre mňa. Nemám nič proti knihám na zamyslenie, práve naopak, ale z jeho diel si neodnášam nijaké výrazné emócie. Chcem si prečítať ešte "Jedenásť minút", lebo práve vďaka tejto knihe a mojej kamarátke Dominike som sa o Coelhovi dozvedela. Dominika mi z nej čítala pár myšlienok, a tie ma zaujali. Prečítam a uvidím. Dúfam, že nesklame;).

Exex

1. července 2010 v 1:31 | LadyOfDarkness |  Osobné...
"Exbyť exči exnebyť?"
Exbyť! Exale exs exex!
Exa expokiaľ exmožno, exna EXICQ expo expolnoci. Exvtedy exsa exnajlepšie exexuje. Exvyskúšajte exa exdajte exvedieť. Exlen expotom exnehyperventilujte, exprosím:D!
Exale exuž exnaozaj exdobrú exnoc.
Exl.
warrior