"Vnímanie súčasne utvára Myseľ a ovláda Čas.
Avšak Čas rozožiera ľudské Vnímanie a tým pádom kriví Myseľ.
Myseľ je vrtkavá a má premenlivý účinok na Vnímanie,
Čas aj samotnú Myseľ. Skrz harmóniu dochádza k pokroku..."
(Vampire The Masquerade Bloodlines)

Srpen 2010

Ja a hudba

28. srpna 2010 v 11:02 | LadyOfDarkness |  ZAUJALO MA...
Hudba je významným prvkom v živote človeka. Dokáže navodiť tú správnu atmosféru alebo zodvihnúť náladu. Ja počúvam hudbu často, ale som schopná sa bez nej zaobísť, keď to nejde inak. Niektorí ľudia však majú slúchadlá na ušiach pri každej príležitosti.
Hudbu počúvam najradšej pri cestovaní; vďaka dobrej hudbe mi je príjemnejšia aj cesta autobusom do školy - pokiaľ sa mi podarí rozmotať kábliky od slúchadiel;).
Hudbu počúvam, keď niečo píšem. Pri písaní bakalárskej práce ma upokojovala, pri poviedkach mi pomáha dostať sa do správnej nálady. Aj mnohí spisovatelia počúvajú obľúbené piesne pri tvorbe svojich diel.
Hudbu počúvam, keď zaspávam, ale už nie tak často ako inokedy. Poznáte ten pocit, keď v polospánku počúvate nejakú pieseň a dostane sa vám do podvedomia tak, že po prebudení ju musíte počúvať zase? Podľa mňa je to jeden z najlepších spôsobov ako si zamilovať pesničku:). Najvýraznejšie si asi pamätám pieseň "BURN" od Alkaline Trio. Podľa mojej sestry som ju počula mnohokrát predtým, než som sa raz posadila rozospato na posteli a opýtala sa jej, ktože spieva tú super pesničku:D. Doteraz ju mám rada.

"There's a lightning storm each and every night
Crashing inside you like motorbikes..." LA LA LA:))

Hudbu počúvam aj pri čítaní, ale väčšinou len vtedy, keď ma rušia vonkajšie vplyvy a ja ich chcem hudbou utlmiť.
Hudba sa používa aj pri terapii (muzikoterapia), potichu hrá v kaviarňach, nahlas vyhráva na námestí, využíva sa vo filmoch na podfarbenie scén... Hudba nás sprevádza, kde sa len pohneme. Veď hudbou je aj štebotanie vtákov a rôzne zvuky prírody (šumenie mora, spev veľrýb...), ktoré mnohí ľudia považujú za tú najlepšiu relaxačnú hudbu:).

Strach je stále s nami

17. srpna 2010 v 14:06 | LadyOfDarkness |  ZAUJALO MA...
"Nic nepůsobí člověku takovou rozkoš jako strach. Budete-li mít možnost sedět neviděni mezi dvěma lidmi v kterémkoli vlaku, v kterékoli čekárne či kanceláři, rozhovor, který vyslechnete, se bude zas a znovu vracet k tomuto tématu. Samozřejmě se může zdát, že řeč je o něčem docela jiném; katastrofální situace, v níž se nalézá stát, jalové tlachy o smrtelných nehodách na silnici, stále vyšší ceny za ošetření u zubaře; ale odhlédněte od metafor, a to, co naleznete, bude prostě strach. A tak, zatímco bez povšimnutí přecházíme otázky podstaty boží a možnosti života věčného, s obzvláštním zalíbením přežvykujeme sebemenší detaily kdejakého lidského nestěstí."
úryvok z poviedky "Strach" by Clive Barker (Knihy krve I.-III.)
strach
Clive Barker má v tomto absolútnu pravdu. Noviny sú vždy plné nehôd a nešťastí; titulnú stranu je výhodnejšie zaplniť katastrofou než radostnou novinou. Ľudí, skrátka, strach priťahuje.
Strach má mnoho podôb. Už spomínané nešťastia, obavy o blízkych, pud sebazáchovy,  fóbie,  stres pred ťažkou skúškou, príjemný a vyhľadávaný strach pri sledovaní strašidelného filmu alebo rozprávaní desivých historiek pri ohníčku;).

Ešte nedávno som s chuťou sledovala horory, ale zistila som, že takmer žiadny nie je tak desivý, ako sa prezentuje. Mnohé horory sú plné krvi a násilia, lenže to ma nevystraší, skôr znechutí (ešte dnes zatváram viečka pred vypichovaním očí a rezaním končatín).
Včera som pozerala finále seriálu "Stratené duše" (opakujú u nás prvú sériu) a neboli potrebné žiadne kaluže krvi, aby som pocítila mrazenie. Na vyvolanie strachu človek nepotrebuje jasný podnet, stačí jemný náznak - klepot konára o okno v kuchyni, zapraskanie starej skrine, nezreteľná silueta črtajúca sa v tme. Pohľad na rozrezané telo v potoku krvi by ma v reálnom živote určite vydesil k smrti, ale vo filme takéto extrémy nie sú nevyhnutné.

Z iného súdka sú fóbie, tie totiž nie sú ani trochu príjemné. "Fóbia" je neadekvátna reakcia (strach, panika, búšenie srdca a pod.) na nejaký podnet, čo núti človeka vyhýbať sa zväčša obyčajným miestam, javom a situáciám.
Tiež mám svoje fóbie - napríklad arachnofóbiu. Nemá u mňa žiadne opodstatnenie, nepamätám si negatívny zážitok spojený s pavúkom, a napriek tomu nie som schopná pavúka ani len vidieť. Ako siedmačka som si v učebnici biológie prelepila obrázky pavúkov bielymi papierikmi, aby som sa vôbec mohla učiť.
Z niektorých vecí mám väčšie obavy než z pavúkov, ale mnohé strachy si spôsobujem sama svojou bohatou fantáziou. Stačí mi len pár sekúnd, aby som si vyfantazírovala desivý scenár, a už sa mi nechce vkročiť do tmavej miestnosti.

Myslím, že strach je pre našu exstenciu nesmierne dôležitý. Už len preto, lebo zohráva úlohu varovania; veľakrát nám nedovolí spraviť nepremyslený alebo nebezpečný čin. Na druhej strane, strach môže fungovať aj ako brzda, ktorá človeku bráni v ďalšom osobnostnom vývoji a poznávaní nových vecí. Niektoré obavy sa treba snažiť prekonať... Fóbie určite. Tie sú dosť otravné;).

Všade samí upíri

10. srpna 2010 v 14:28 | LadyOfDarkness |  Upíri / Vampires
Na tému týždňa som písala len RAZ. Dokonca aj minule som sa vyhla téme Anime, na ktorú som vlastne ani nemala čas nič vytvoriť, a týždeň predtým som odignorovala aj Homosexualitu - z dôvodu, že na túto tému už nemám čo nové napísať.
upíri
Nezmenili sa ani moje názory na upírov (1, 2), ale táto téma mi je príliš blízka, než aby som nevyužila príležitosť na článok.
Dnes je jednoduché byť fanúšikom upírom, pokiaľ nemáte príliš veľké nároky, ale v období, keď som sa fanúšičkou stala ja, na pultoch kníhkupectiev neboli takmer žiadne knihy (teraz ich nájdeme plno, prekladajú sa aj staršie tituly, o ktoré predtým nebol záujem).
Sami dobre viete, ako sa situácia zmenila. Dnes sú upíri všade a napriek tomu je STÁLE zložité si vybrať. A prečo? Lebo upíri sa stali módou a už len ťažko nájdete serióznu literatúru, kde by neboli upíri zamilovaní do smrteľníkov, nepokúšali sa zbaviť svojho prekliatia a pod.
A pokiaľ aj na takú knihu narazíte, môže sa stať, že ju odsúdite do zabudnutia len preto, že máte pocit, že už všetky nové alebo "nové" knihy o upíroch sú brak.
upír malkavian
Pamätám si, ako som ešte na ZŠ veľmi túžila po poriadnej upírskej knihe. Našla som ju v kníhkupectve, volala sa Upír s tvárou anjela a bola to jediná, JEDINÁ kniha o upíroch, ktorú som si chcela a mohla prečítať. Je tu vôbec niekto, kto pozná Anne Rice a jej Kroniku upírov aj inak, než len z filmov (Interview s upírom, Kráľovná prekliatych)?
A čo Bram Stoker? Čítali ste Drakulu? Ja som knihu objavila trošku neskôr než Anne Rice, takže vtedy som už bola ovplyvnená jej vnímaním upírov. Zostalo mi to dodnes.
Popravde, neviem, čo je horšie - či bývalý nedostatok upírskej tematiky alebo táto móda.

Na lide.cz ma v diskusiách vždy nahnevá, keď niekto zhadzuje a odsudzuje nových fanúšikov len preto, že sa o nejakého hudobníka či herca (atď.) začali zaujímať až po jeho úspechu v hitparáde či na filmovom plátne. Ale človek sa predsa o veciach dozvedá rôznym spôsobom a skutočným fanúšikom napr. Johnnyho Deppa môže byť aj napriek tomu, že ho zaznamenal až v Pirátoch z Karibiku.
Takže nechcem odsudzovať novodobých milovníkov "upírov". Ale dúfam, že sa čoskoro spamätajú a presedlajú na literatúru, kde sú upíri vnímaní trochu... tradičnejším spôsobom. Okrem spomínaných autorov odporúčam napríklad knihy od Laurell K. Hamiltonovej (1, 2, 3, 4, 5, 6) alebo Wolfganga Hohlbeina a jeho Kroniku nesmrteľných o zvláštnych vampíroch (1, 2, 3, 4).
A ak by ste mali chuť, siahnite po nádherne ilustrovanej knihe Rukověť lovce upírů, s ktorou sa mi splnil môj detský sen o "encyklopédii" celej venovanej upírom:).
Have a nice day!
L.
mile steves pic

Vrátila som sa z ČR a aj na blog

9. srpna 2010 v 23:13 | LadyOfDarkness |  Osobné...
Tento blog potrebuje poriadny zásah autora.
Autorom som ja, takže zasahujem. Už niekoľko týždňov ho prerábam, respektíve sa o to snažím. Vymazala som už veľké množstvo zbytočných článkov (videá, ktoré sa už nezobrazujú; wally, ktoré sa mi niekde stratili; bla bla bla na pár riadkov; životopisy hercov a spevákov; neautorské a skopírované obrázky - nechala som iba tie, na ktoré mám povolenie a u ktorých bezpečne viem, kto je autor).
Stále je to málo, ešte je tu dosť roboty. Snažím sa dať blog do takej podoby, aby som sa zaň nemusela hanbiť, keď si prezerám staré články. Pár takých tu bolo - to keď som sa v blogovaní ešte len hľadala, takže zbytočnosťami sa to tu len tak hemžilo:/.

Tešila som sa, keď sa vrátim domov a sadnem za tablet - mám toľko nápadov a rozpracovaných obrázkov, že už neviem, kedy to všetko zrealizujem:D. A ako naschvál som sa dnes prebudila s takou bolesťou, že ledva chodím vzpriamene... Bože, to je zlý sen.
Mám rozkreslených niekoľko obrázkov, z toho aspoň 2 by som chcela v najbližšej dobe dokončiť.
Prvý je z démon/anjel série, druhý je obrázok striptéra Toma. Najmä toho by som chcela dokresliť:). Teraz je však mojou momentálnou prioritou niečo iné, takže sa snažím dať tomu finálnu podobu. A malé ukážky:
demonka
tomasko
Mimochodom, keď už som spomenula SEN, tak... MÁM LAPAČ SNOV, o ktorom som písala TU.
Je krásny, je veľký. Na výšku (od šnúrky až po posledné pierko) má asi 90 cm a priemer kruhu je vyše 30 cm).
Viete čo? Mala som ho na chate zavesený nad posteľou a snívali sa mi samé pekné sny (prípadne niečo, čo som si nepamätala). Rodičia ho odviezli domov, a o pár dní sa mi snívala dosť odporná nočná mora s ľudožravými zombíkmi. Žeby náhoda? :D :D
V pozadí fotky je sestrina posteľ s červenou plachtou a jej plyšovou rajou (pozn.: v češtine rejnok) :).
lapač snov
A ešte sa musím pochváliť, že sa mi plní želanie... V Ostrave som objavila obchod so zahraničnou literatúrou a tam 2 knihy Anne Rice (Vampire Lestat, Queen of the Damned). Jednu som si kúpila a postupne si budem objednávať a kupovať ďalšie.
Ja už ani neviem, čo čítať skôr, keď skončím s Clivom Barkerom a jeho Knihami krve IV-VI. Mám dosť neprečítaných kníh, takže na nudu sa asi sťažovať nemôžem, a to som si vyhliadla ďalšie 2, ktoré si chcem NIEKEDY V BUDÚCNOSTI kúpiť:
1. L.K. Hamilton - Zápalné oběti (pokračovanie kníh o oživovateľke zombíkov a lovkyni upírov Anite Blakeovej),
2. Terry Goodkind - Meč pravdy (prvú knihu zo série, volá sa První čarodějovo pravidlo). Na JOJke totiž dávajú seriál Legenda o pátračovi, a i keď to je seriál s malým rozpočtom a sem-tam s nejakou tou wtf scénou a patetickými dialógmi, baví ma...:)

OK, idem spať; zajtra sa nejako pokúsim vyhnúť návšteve doktorky.
Good night,
L.