"Vnímanie súčasne utvára Myseľ a ovláda Čas.
Avšak Čas rozožiera ľudské Vnímanie a tým pádom kriví Myseľ.
Myseľ je vrtkavá a má premenlivý účinok na Vnímanie,
Čas aj samotnú Myseľ. Skrz harmóniu dochádza k pokroku..."
(Vampire The Masquerade Bloodlines)

Listopad 2011

Moji obľúbení

21. listopadu 2011 v 22:32 | L. |  KNIHY
"Hovorili, že na mojej povale zomrelo akési dieťa. Jeho šatôčky sa našli v stene. Chcelo sa mi ísť tam hore a ľahnúť si k tej stene a byť sám. Občas vídali jeho ducha, ducha toho dieťaťa. Ale žiadny z tých upírov nemohol vidieť duchov, aspoň nie tak, ako som ich mohol vidieť ja."

Takto začína Armandovo rozprávanie z knihy "Upír s tvárou anjela" od Anne Rice. Ak vám to meno nič nehovorí, možno vám niečo napovie "Interview s upírom" alebo "Kráľovná prekliatych". Kniha o Armandovi nie je začiatok série, ale čítala som ju ako prvú, takže je moja obľúbená. A s ňou aj Armand.
Jeho rozprávanie som začala čítať ako štrnásťročná. Knihu som si požičala z knižnice, ale po niekoľkých stránkach som ju zahrabala pod ostatné knihy, pretože som sa hanbila, že ju mám doma. Je to najerotickejšia kniha zo série a obsahuje niekoľko (aj homo-) erotických scén. Vrátila som ju ihneď, ako to bolo možné.
O pár rokov neskôr mi ju sestra kúpila k nejakému sviatku. Vtedy som si ju zamilovala a Armand ma očaril svojou zvláštnou osobnosťou. Asi aj on je dôvodom, prečo mám v knihách od Laurell K. Hamiltonovej (1, 2, 3, 4, 5, 6) slabosť pre sladkého, ale tak trochu zvráteného Nathaniela. Veľmi mi ho pripomína - no uvedomila som si to až pri písaní tohto článku. Konečne už tuším príčinu mojej posadnutosti Nathanielom:).
Väčšina ľudí upredností Lestata alebo iného upíra pred Armandom, niekto iný možno Richarda pred Nathanielom. Ale ja som si vybrala ich dvoch. A sakramentsky sa mi pozdáva myšlienka tej (zdanlivej) zraniteľnosti.

Počas svojho života som prečítala toľko rôznych kníh, že už si na všetky nespomeniem. V izbe mám knižky rozdelené do políc podľa žánru a najviac ma teší prítomnosť kníh s tými (väčšinou) najtmavšími obalmi - fantasy a horory. Knihy NIKDY nevyhadzujem, i keď na kvalitu niektorých z nich som už zmenila názor. A tak mám aj pestrofarebnú policu, v ktorej prevláda ružová - to sú zväčša dievčenské romány. Pripomínam si tak roky môjho života, kedy som zbožnovala Miu z "Denníka princeznej" a Penny z rozsiahlej série o milovníčke zvierat "Sedem labiek za Penny"... a predtým, mnoho rokov dozadu, keď som ešte chodila na základnú školu, medzi mojich veľkých hrdinov patrila aj neprekonateľná Lassie.

Článok bol písaný na tému týždňa: Najobľúbenejšia knižná postava.
Konečne poriadna téma.

Baxter (a aj ja) prvý raz na výstave :)

19. listopadu 2011 v 18:57 | L. |  Osobné...
Dnes sme sa s Baxterom zúčastnili novembrovej výstavy v Nitre, ktorá sa koná celý víkend v Agrokomplexe. Bola to moja prvá výstava (i keď sme sa tentoraz nevystavovali; možno nabudúce:)), takže som nevedela, čo čakať. A Baxter nemal tušenie, kde sa tak skoro ráno ide... Ale do auta nastupoval nadšene, ako zakaždým:). Cestu zvládol dobre.
Keď som videla, koľko psov rôznych plemien tam je, nevedela som, kde sa skôr pozerať. Videla som predstaviteľov mojich obľúbených plemien, medzi nimi aj úžasného faraónskeho psa, ktorý sa však s Baxterom nechcel kamarátiť. Kamarátov mal, našťastie, dosť v budove M5 :D. Po dlhej dobe sa stretol s bratmi Brokom a Bugsym, sestričkou Coffee a zoznámil sa s "nevlastným bratom" Sorbonnom a veľkou sestrou Natali:).
Potrebovala by som viac rúk, aby som ich všetkých mohla hladkať a zároveň držať Baxtera, ktorý sa opäť správal ako ťažný kôň a nie ako maďarská vyžla. Poslúchol, keď si mal na povel sadnúť, ale vydržal tak približne 3 sekundy. Boli sme tam asi 3 hodiny a ku koncu som už na ňom videla, že je nervózny, pretože poriadne štekal. Bol unavený; v noci spal málo a ráno vôbec. Takže keď sme prišli domov, nezaujímalo ho nič iné, než mäkký pelech:).


Domov som si priniesla bonus v podobe psieho hovienka na topánke, a ani zďaleka som nebola jediná, komu sa to podarilo. Trávniky v Agrokomplexe boli ako mínové pole! Očakávala som, že na takom mieste, akým je výstavisko, ľudia po svojich psoch budú upratovať. Bohužiaľ, nebolo to tak...